Chery´s Yorkies

No toto je jedno z našich malých bytových plemien. Milý a prítulný spoločník. Pomôže Vám prekonať ťažké chvíle samoty a smútku. Je to hravý typ psíka. Stále ho beriete ako malé šteniatko, a spomínate na to, ako ste ho kupovali či dostali. Smútite, keď ste bez neho, on smúti bez Vás. Má rád chvíle, keď sa vraciate zo školy či z práce. Vy ste jeho jediná rodina, cíti že ho ľúbite a prejavujete mu lásku. Má Vás ako pána ale aj ako priateľa. Chce s vami spať v posteli? Máte ho radi a on Vás tiež, nečudo že mu chýbate aj v noci. Ráno Vás možno zobudí, inokedy zase spí s vami až do obeda. Šteká? Vám to prekáža? On Vás chce len chrániť pred cudzími ľuďmi. Vycítia na koho majú štekať, k akému psovi sa priblížiť, s kým sa hrať a koho rešpektovať. Vybrať si ostať, či ujsť? Všetko závisí od Vás, ako ho máte radi, ako mu tú lásku prejavujete. Lásku mu neprejavíte tým, že ho budete biť. Prajem Vám najkrajšie dni strávené s Vašim miláčikom.                               

                         Základné informácie

Originálny názov plemena : Yorkshire Terrier                

Krajina pôvodu : Veľká Británia

Doba vzniku : 19. storočie

Pôvodné využitie : Lov drobných hlodavcov

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 14 rokov

Hmotnosť : 1,8-3,1 kg    Výška : 20-24 cm

História

Presný pôvod tohoto plemena nie je celkom istý. Tohto psa vytvorili škótski robotníci, ktorý hľadali prácu v okolí grófstva Yorkshire. Privážali sem so sebou rôznych teriérov, napríklad skajteriérov alebo clydesdalských teriérov, a tieto neskôr krížili s ďalšími miestnymi psami. K dnešnej podobe yorkšíra tak pravdepodobne prispel dlhosrstý leadský teriér, maltézáčik, black and tan teriér, manchesterský teriér a Dandie Dinmont teriér. Postupným výberom tých najmenších jedincov k chovu tak vznikol dnešní maličký yorkšírsky teriér, jeho drobnosť býva zvlášť ocenená na výstavách. Tento psík pôvodne slúžil k chytaniu potkanov a myší, dnes sa stal obľúbeným domácim maznáčikom.

Korene plemena Yorkshirský terrier siahajú do Veľkej Británie. V roku 1886 bolo oficiálne zapísaných do anglickej knihy "Kennel Club" niekoľko exemplárov pod spoločným názvom "Broken Haired Scotch or Yorkshire terrier". O desať rokov neskôr bol založený prvý "Yorkshire terrier club". Medzi prvých predchodcov yorkiho je považovaný Waterside terrier, ktorý v severnom Škótsku slúžil k lovu myší a potkanov. Koncom 18. storočia nastala na severe hospodárska kríza a obyvatelia sa sťahovali za prácou. Mnohí brali svojich psov so sebou. Po dlhom cieľavedomom párení vznikla nová rasa, ktorá dostala názov podľa svojho pôvodu z "grófstva Yorkshire" - Yorkshirský terrier.

Najznámejším yorkshirskym terriérom, nazývaným aj ako "otec yorkshirských terriérov", bol "Huddersfield Ben", narodený v roku 1865. Ben po šiestich rokoch zahynul nešťastnou náhodou, ale vo svojom krátkom živote získal na výstavách vyše 70 ocenení. Huddersfield Ben sa však od dnešných jedincov líšil celkovým vzhľadom i hmotnosťou (vážil 5,5 kg).

V roku 1890 boli predaní prví jedinci aj do Ameriky, ale bez veľkých úspechov. Z prvej polovice 20-teho storočia sa nachádza málo informácií o vývoji tejto rasy. Obrovský zlom nastal až v rokoch 1950 - 1960. K najúspešnejším chovateľom tejto doby patrili Mrs. Foster a Mrs. Donaloso. Evidovaných bolo približne 200 jedincov. V dnešnej dobe je zapísaný v knihe chovateľov približne dvanásťnásobok psov tohto plemena, čím sa Yorkshirský terriér stal favoritom v chove terriérov.

Typy

Tento pes sa nevyskytuje v žiadnych ďalších variáciách.

Všeobecný vzhľad

Yorkšírský teriér má malú hlavu s krátkym ňucháčom a tmavými, bystrými očami. Nozdry musia byť čierne. Uši sú malé, vztýčené, majú trojuholníkovitý tvar a sú pokryté krátkou, tmavou srsťou. Telo je kompaktné s rovným chrbtom a pevnými bedrami. Chvost sa kupíruje, je nesený nad úrovňou chrbtu a má šedomodrú farbu.

Srsť a farba srsti

Srsť je na tele dlhá a rovná, na chrbte je až k chvostu rozdelená cestičkou. Srsť sa nesmie vlniť, nesmie byť huňatá, je lesklá a hladká a má hodvábnu štruktúru. Farba srsti na hlave je zlatá, na tele tmavá oceľovo modrá.

Povaha

Yorkšírský teriér je roztomilý pes, ktorý je dôverčivý, ale i veľmi odvážny a vyrovnaný. Je to živý a temperamentný pes, je hravý a prítulný, komunikatívny a inteligentný.

Spoločenská charakteristika

Yorkšírský teriér je čulý a inteligentný pes. Svojou povahou je to typický teriér, má veľké sebavedomie a nezľakne sa ani väčších psov ani votrelcov. Svojho pána nadovšetko miluje a je mu veľmi oddaný. Verný a prítulný je i k celej rodine. I k cudzím ľuďom býva yorki príjemný, pokiaľ sú vítanými hosťami a dajú mu najavo svoju náklonnosť. S inými psami vychádza dobre, i keď majiteľ by si mal dať pozor pri zoznamovaní s väčšími psami, pretože yorki sa týchto psov nebojí a neuvedomuje si svoju trpasličiu veľkosť, mohol by teda byť väčším psom zranený. Súžitie s ostatnými domácimi zvieratami býva bez problémov.

Vzťah k deťom

Výchova i tak maličkého a nežného psa, ako je yorki, je dôležitá. Niektorý jedinci môžu byť bojazlivý, čo môže svedčiť o tom, že ich majiteľ zle vychovával alebo sa výchovou nezabýval vôbec. I tento pes potrebuje dobrú a dôslednú výchovu, je veľmi učenlivý a prispôsobivý. Pokiaľ je preňho výcvik príjemný a zaujímavý, stáva sa veľmi milým a poslušným psom.

Výchova

Yorkšírský teriér je typický bytový pes. Ako brlôžok mu môže slúžiť napríklad klietka, ktorá je vystlatá dekou, do ktorej sa psík môže zachumlať. Tam by mal mať aj svoje obľúbené hračky. I dospelému yorkimu stačí ako psia izba veľmi malá klietka, dospelý pes by však nemal byť v klietke dlho uzatvorený.

Držanie

Toto plemeno nemá žiadne pracovné využitie, je to rýdzo spoločenský pes.

Pracovné využitie

Aby yorkšírský teriér zostal zdravý a vitálny, a pretože je veľmi temperamentný, potrebuje k svojmu životu veľa pohybu. Tento pes je vhodný i k výcviku poslušnosti a obratnosti.

Pohyb

Aby yorkšírský teriér zostal zdravý a vitálny, a pretože je veľmi temperamentný, potrebuje k svojmu životu veľa pohybu. Tento pes je vhodný i k výcviku poslušnosti a obratnosti.

Starostlivosť

Pokiaľ chcete mať doma výstavného psa, musíte sa denne starať o jeho srsť. Je nutné nie len česanie, ale i olejovanie a natáčanie. Potrebné je taktiež pravidelné kúpanie a zastrihávanie srsti na ušiach. Dlhú srsť však majitelia udržujú väčšinou iba k výstavným účelom, domácim miláčikom, ktorý sa výstav nezúčastňujú majitelia srsť skracujú strihaním do primeranej dĺžky. Dôležitá je taktiež starostlivosť o uši, vnútorný zvukovod musí byť udržovaný v čistote a mali by z neho byť odstraňované uvoľnené chlpy. Pazúriky psa sa musia udržovať krátke.

Strážne využitie

Yorki je veľmi odvážny a ostražitý pes, na svoju trpasličiu veľkosť je primerane ostrý, každú návštevu vám veľmi hlasite ohlási.

Vhodné športy

"Agility; aportovanie; obratnosť;"

Najčastejšie choroby

"Tracheálny kolaps; stomatitida a zubný kameň; hydrocephalus; luxácia kolenného jabĺčka; aseptická nekróza hlavice femuru; kožné problémy"

Zvláštnosti plemena

Yorkšírský teriér býva na výstavách oceňovaný hlavne pre svoju krásnu, dlhú srsť. Jej úprava a starostlivosť o ňu je však veľmi časovo náročná, preto väčšina týchto psov prežije svoj život v krátkom zostrihu. I keď to niektorý milovníci tohoto plemena odsudzujú, je to lepšie, než pes s neupravenou a zachumlanou srsťou.

Príprava na výstavu

U výstavného psa je každodenná starostlivosť o srsť nutnosťou. Majiteľ sa musí zoznámiť s umením, ako srsť yorkiho balíčkovať. Je to veľmi náročný postup natáčania srsti do veľkého počtu papierových balíčkov. Srsť sa balíčkovaním chráni pred poškodením a zachumlaním a zaisťuje sa jej čo najväčšia možná dĺžka. Chocholček na hlave je nutné starostlivo sčesať a zviazať ozdobnou mašľou alebo gumičkou.

Výživa šteňaťa

V období rastu psa má strava prvoradý význam. Po úplnom odstavení od matky je vhodné prejsť na kvalitnú suchú stravu pre šteňatá. Dôležité je zloženie krmiva, pokiaľ je vyvážené, nie je už potrebné jej doplnenie o vitamíny, minerály a proteíny.

Výživa dospelého psa

Keď pes prestane rásť, býva považovaný za dospelého. V tomto období je vhodné prejsť zo šteňacej stravy na stravu pre dospelé psy. Pri výbere krmiva je nutné prihliadnuť k veľkosti a aktivite psa. Vhodné krmivo priamo pre vášho malého yorkšírského teriéra je navrhnuté špeciálne pre špecifické potreby psov malých plemien.

Výživa starého psa

Starší pes má iný životný štýl než aktívny dospelý pes. Menej sa hrá, viacej spí a nemá už také veľké nároky na množstvo a energetickú hodnotu prijímané stravy. Tieto zmeny vyžadujú nové zloženie potravy, lebo krmivo pre aktívne psy by mohlo spôsobiť tlstnutie a zhoršenie zdravotného stavu psa. Pre psy v tomto veku je vhodné podávať krmivo so zníženým podielom bielkovín a tukov.

Dôvetok pre budúcich majiteľov

Až už sa rozhodnete svojho psa vystavovať a ste ochotný venovať mu veľa času a starostlivosti pri úprave jeho srsti, alebo si chcete poriadiť len domáceho miláčika, tento milý a chytrý psík vám prinesie veľa radosti a psej lásky.   

                 Štandardy psov : Yorkšírsky teriér

Štandard F.C.I. číslo:                  86

Názov plemena:                         Yorkšírsky teriér

Originálny názov plemena:       Yorkshire Terrier

Krajina pôvodu:                         Veľká Británia

Klasifikácia F.C.I.:                      Skupina 3 - teriéry

                                                   Sekcia 4 - trpaslíčie teriéry. 

                                                   Bez pracovnej skúšky.

Použitie:                                     trpaslíčí teriér, spoločenský pes.

Celkový vzhľad

Dlhá srsť, chlpy visia celkom rovno a rovnomerne po oboch stranách tela, pútec sa tiahne od ňucháča až ku koncu chvosta. Veľmi kompaktná a úhľadná stavba tela, chôdza veľmi vzpriamená a plná elánu. Celková stavba zodpovedá energickému telu, vyvážených proporcií.

Povaha

Inteligentný spoločenský teriér. Oduševnelý, vždy v dobrej nálade, prekvapujúco hrdý.

Temperament

Temperamentný, ostražitý a vyrovnaný.

Veľkosť, proporcie, substancie

Hmotnosť: Do 3,1 kg

Hlava a lebka

Pomerne malá a plochá, nie príliš vystupujúca ani guľatá.

Oči

Stredné, tmavé, iskerné, s bystrým inteligentným výrazom a sú umiestnené tak, že sa pes pozerá priamo pred seba. Nevystupujú. Okraje očných viečok sú tmavé.

Uši

Malé, v tvare "V", vztýčené, neveľmi ďaleko od seba, pokryté krátkou srsťou veľmi tmavej a sýtej farby.

Papuľa

Ňucháč neveľmi dlhý.

Nos

Čierny.

Zuby

Dokonalý, pravidelný a plný nožnicový skus, tzn. horné zuby tesne presahujú spodné zuby a sú vsadené v pravom uhle ku čeľustiam. Zuby sú dobre umiestnené a čeľuste sú súmerné.

Krk

S náležitým nasadením.

Telo

Kompaktné, s primerane klenutými rebrami, silnými bedrami.

Hrudník

Primerane klenutý do tvaru O.

Chrbát

Rovný. Bedrá a slabiny sú pevné.

Chvost

Všeobecne je obvyklý chvost kupírovaný na strednú dĺžku s bohatou srsťou, farby sivomodrej, tmavšej než ostatok tela, obzvlášť na konci chvosta. Trochu vyčnieva nad líniou chrbta.

Hrudné končatiny

Končatiny rovné, husto porastené srsťou, ktorá má sýto zlatú farbu o niekoľko odtieňov svetlejšiu na končekoch než u korienkov a nedosahuje vyššie než k ohnutiu lakťového kĺbu.

Zauhlenie končatín je primerané.

Labky: guľaté, pazúriky čierne.

Panvové končatiny

Končatiny sú pri pohľade zozadu celkom rovné, primerane uhlované v kolene. Husto porastené srsťou sýto zlatej farby, ktorá je na končekoch chlpov o niekoľko odtieňov svetlejšia než u korienkov a nedosahuje vyššie než ku ohybu kolenného kĺbu.

Labky: guľaté, pazúriky čierne.

Osrstenie

Na tele primerane dlhá, dokonale rovná (nie vlnitá), lesklá, s jemnou hodvábnou štruktúrou, nie ako vlna. Na hlave sú dlhé, sýto zlaté, tmavšie po stranách hlavy, u korienkov na ušiach a na ňucháči, kde majú byť veľmi dlhé. Farba z hlavy nemá presahovať na krk, ani sa v ňou nesmú objavovať žiadne čierne alebo tmavé chlpy.

Farba srsti

Tmavá oceľovo modrá (nie striebristo modrá), ktorá sa tiahne od tyla ku koreňu chvosta, nikdy sa v nej neobjavujú plavé, bronzové ani tmavé chlpy. Srsť hrudníka je bohatá, jasnej farby. Všetky farebné chlpy sú tmavšie u korienkov než naprostriedku, ku končekom sa ďalej zosvetľuje.

Spôsob chôdze

Energický a uvoľnený, priamočiary pohyb hrudných aj panvových končatín, rovný chrbát.

Vady

Akékoľvek odchýlky od uvedených bodov by sa mali považovať za chybu a závažnosť chyby je potrebné posudzovať v prísnom pomere ku jej významu.